Zhrnutie sekcie genitourinárnych malignít

Súhrn

Pembrolizumab podávaný do roka v adjuvantnej intencii v porovnaní s placebom (štúdia KEYNOTE-564) zlepšil signifikantne prežívanie bez choroby (DFS; HR 0,68) a celkové prežívanie (OS; HR 0,54) s akceptovateľnou toxicitou; k najčastejším nežiaducim účinkom patrili únava, pruritus a hypotyreoidizmus. Pri mediáne sledovania 42,8 mesiaca sa u nepredliečených jedincov s pokročilým svetlobunkovým karcinómom obličky (ccRCC) potvrdili signifikantne lepšie výsledky v zmysle dlhšieho OS (HR 0,73), prežívania bez progresie (PFS; HR 0,68) a vyššieho percenta dosiahnutých objektívnych odpovedí (60,4 %) vrátane kompletných remisií (10 %) v prospech pembrolizumabu s axitinibom oproti sunitinibu (štúdia KEYNOTE-426). Inhibítor glutaminázy telaglenastat pridaný k cabozantinibu v porovnaní s placebom nezlepšil u pacientov s pokročilým ccRCC predliečených 1 – 2 líniami systémovej terapie primárny cieľ PFS (štúdia CANTATA). Podskupinová analýza (štúdia JAVELIN Bladder 100) u pacientov s pokročilým urotelovým karcinómom neprogredujúcim na chemoterapii na báze platinového derivátu potvrdila signifikantne lepšie OS v prospech udržiavacieho avelumabu v porovnaní s best supportive care; medián času do ukončenia následnej línie terapie bol signifikantne dlhší pri avelumabe (HR 0,67). Liečba ¹⁷⁷Lu-PSMA -617 u jedincov s metastatickým kastračne-rezistentným karcinómom prostaty (mCRPC) po progresii na aspoň jednej línii terapie inhibítorom androgénovej signálnej dráhy a 1 – 2 taxánovými režimami so štandardom liečby oproti samotnému štandardu liečby signifikantne zlepšila primárne ciele štúdie VISION, ktoré predstavovali OS (HR 0,62) a rádiografické PFS (HR 0,40). TAK-700 (orteronel) pridaný k androgén-deprivačnej terapii (ADT) v porovnaní s bikalutamidom a ADT u mužov s metastatickým kastračne-senzitívnym karcinómom prostaty (štúdia SWOG S1216) signifikantne predĺžil PFS (HR 0,58) a OS (HR 0,86).